Privatizácia štátnych lesov

Blahobyt nikdy nebol ale bieda a beznádej to je nám na Slovensku známe. V našej banánovej republike so silným \\\\\\\\\\\\\\\"štogholmským syndrómom spokojných obyvateľov\\\\\\\\\\\\\\\" nič iné čakať ani nemožno. Obyčajný človek bez finančného zázemia silnej podnikateľskej rodiny môže veľké nič. skoro také isté nič ako je účasť na tomto \\\\\\\\\\\\\\\"veľkom drevárskom fóre\\\\\\\\\\\\\\\".V tejto krajine je všetko len nie rovnosť možností. Milý drevári- je to ako s každou inou privatizáciou. Kto bude u koryta toho sa to týka! Ale netreba zabudnúť že \\\\\\\\\\\\\\\"božie mlyny melú pomali ale isto\\\\\\\\\\\\\\\". Takže smelo do toho , len sa netreba čudovať až najšikovnejším privatizérom všetko raz niekto vezme späť a potom bude nariekať neskoro. Pretože história sa opakuje, třeba rátať so zákonom nariadenou reprivatizáciou-“zoštátnením“ a to budú mnohí opäť plakať nad nespravodlivosťou. Ja sa na tie dni teším, pretože mňa sa tiež nik nepytal či súhlasím s privatizáciou majetku, ktorý bol vedený jako verejný-patriaci nám všetkým-aj mne. Som totiž presvedčený,že i spoločný majetok sa dá úspešne menežovať, dokonca tak aby prinášal osoh každému občanovi- nie len vyvoleným nenažrancom. Ale dá sa s tým urobiť veľa už teraz. Stačí zdvihnúť zadok, behnúť do BA a svojim jasným nesúhlasom vyjadriť odpor proti privatizovaniu štátneho majetku. Trvať na odvolaní vlády a zem sa môže trošku opäť zachvieť. Už ktosi povedal, že svet patrí tým čo sa z neho neposerú! Dokedy sa chceme hrať každý na svojom bezvýznamnom piešočku zatiaľ čo dobre zorganizovaný Mamon kradne čo sa dá? V parlamente sa dejú už dnes prejavy verejného odporu, stačí sa pridať a nenariekať po krčmách. Takže príď a vyjadri sa! Nárok na tvoj názor ti predsa môže zobrať len jeden, a ten je hore a pozerá ako sa zachováš.

Privatizácia nie je liekom na nesprávne hospodárenie za štátnym majetkom. Je to obyčajná lúpež štátneho majetku tými, ktorí majú politické páky, aby si ju presadili. Verejnosť/štát nemá z privatizácie v konečnom dôsledku nič, ibya škodu. Finančné skupiny a mafie už nemajú v tomto štáte pomaly ale isto čo rozkrádať. Keďže nič iné nevedia, je potrebné dohľadať posledné zbytky lukratívneho štátneho majetku. Treba rozdeliť železnice na lukratívnu a nelukratívnu časť a tú zaujímavejšiu následne sprivatizovať za cenu výhodnú pre privatizéra. To isté platí pre lesný majetok štátu. Liečba privatizáciou je ako keď chorého podhodíte supom...
Len tak mimochodom. štátne lesnícke firmy vytvárajú tisícky priamych a ďalšie tisíce dodávateľských pracovných miest, a do štátneho rozpočtu odvádzajú desiatky mil €. Len za posledné 2 roky najväčšia štát. les. firma vyprodukovala zisk vyše 30 mil €. Je teda lesný majetok štátu naozaj až tak zle obhospodarovaný?? Koľko pôjde do štátneho rozpočtu z tohoto zisku po privatizácii?? Nenechajme sa zmanipulovať platenými politckými a novinárskymi prostitútkami..